+

Poslušnosť svätých
 

Poslušnosť svätej Faustíny

Ježiš mi rie­kol: "Bol som tu počas toho rozhovoru s predstavenou a viem všetko. Nežia­dam tvoje umŕtvenia, ale poslušnosť. Tým mi vzdáš veľkú chválu a sebe zís­kavaš zásluhu."

Neposlušná duša nedosiahne žiadne víťazstvo, hoci by ju aj sám Ježiš spovedal. Najskúsenejší spovedník nijako nepo­môže takejto duši. Neposlušná duša sa vystavuje veľkému nešťastiu a nijako nepostúpi v dokonalosti a neporadí si v duchovnom živote. Boh dušu hojne obsypáva milosťami, ale len poslušnú dušu.

1072 + 3. IV. 1937

Dnes mi Pán povedal: "Povedz kňazovi že túžim, aby na sviatok môjho milosrdenstva povedal kázeň o mojom nepochopiteľnom milo­srdenstve. Splnila som Božie želanie, ale tento kňaz neuznal Pánove slo­vá. Keď som odišla zo spovede, počula som: "Rob, čo ti káže (kňaz) a buď pokoj­ná. Táto vec sa týka jeho a mňa. Ty za to nebudeš zodpovedať.

9. VIL 1937 1185

Večer prišla ku mne jedna zo zomrelých sestier. Prosila ma o jeden deň pôstu a aby som obetovala v tento deň všetky cvičenia za ňu. Odpo­vedala som, že dobre. Hneď po sv. omši som prosila matku predstavenú o povolenie na pôst, ale nedostala som ho, pretože som chorá. Keď som vošla do kapln­ky, počula som: "Keby si sa postila, sestra, dostalo by sa mi tej úľavy až večer. Ale pre poslušnosť, ktorá ti zabránila postiť sa, som dostala tú úľavu ihneď. Poslušnosť má veľkú moc." Po týchto slovách som poču­la: "Pán Boh zaplať."

Pane, už som chcela začať dielo v Tvojom mene, ale kňaz to ešte odkladá." Ježiš mi odpovedal: "Viem o tom, preto rob, čo je v tvojej moci, ale nesmieš sa tomu vyhýbať." Buď však poslušná, spovedníkom. Ja im dám svetlo, ako ťa majú viesť."

Ježišu, požehnaj toto pero, aby všet­ko, čo mi kážeš písať, bolo na Božiu slávu." Vtom som začula hlas: ,Áno, požehnávam preto, že na tom písaní je pečať poslušnosti predstavenej a spo­vedníkovi. Už tým mi je na slávu a mnoho duší bude mať z toho úžitok pre seba

V mene svätej poslušnosti" môžu v zhromaždení rozkazovať predstavené sestrám

Len čo vošla do cely, prehovorila týmito slovami: "V mene svätej poslušnosti31 vstaňte, prosím, zo zeme." Ihneď ma nejaká sila zodvihla a postavila som sa vedľa milovanej novicmajsterky. V láskavom rozhovore ma poúčala, že to je Božia skúška. "

Temnota a pokušenia - slepá poslušnosť bola pre mňa jedinou cestou, po ktorej som mala kráčať, a jedinou záchranou.

Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/svata-faustina2/

Poslušnosť svätého Sv. Martína de Porres

Sv. Martín de Porres bol preslávený zázrakmi. Uzdravoval na smrť chorých, cestoval po svete, bez sa pohol z kláštora, do miestností vchádzal cez zatvorené dvere a u chorých sa zjavoval z čista jasna. Napríklad až v Mexiku alebo v Japonsku. A toto všetko sa v Lime vedelo. Ale nepáčilo sa to arcibiskupovi. Mulat a jeden zázrak za druhým? Arcibiskup si zavolal sv. Martina na koberec a oznámil mu, že odo dneška môže robiť zázraky len s jeho súhlasom.

Sv. Martin raz išiel okolo rozostavaného paláca, začalo sa rútiť lešenia a s ním aj murár. Našťastie ako letel z lešenia, zazrel sv. Martína a zvolal: prosím, zachráň Ma! Svätý Martin so pomyslel. Mám zákaz, predsa ho nenechám zabiť! A tak zdvihol ruku, povedal MOMENT a nechal vo vzduchu visieť padajúceho murára. Dodal, že bude hneď späť a bežal si poslušne pre dovolenie k arcibiskupovi. Arcibiskup povolenie Martínovi dal. A murára zachránil. A arcibiskup? Pre jeho poslušnosť sv. Martínovi sa prestal do jeho zázrakov raz navždy miešať, lebo vedel že bol s ním Boh.

Jeden brat sa sťažoval, že Martinove plachty zapáchajú a že asi šíri infekciu, ale Martin odpovedal: "Trochu mydla a vody vyčistí plachty, ale len pokánie odstráni škvrnu neláskavých slov." Napokon mu prior nariadil, aby prestal používať svoju celu ako nemocnicu. Martin poslúchol a zariadil si to inak - okrem jedného prípadu, keď istý Indián potreboval okamžitú pomoc.Keď Martina požiadali, aby to vysvetlil, povedal: "Porovnával som poslušnosť s láskou a rozhodol som sa, že láska je dôležitejšia." Povedal to s takým presvedčením a pokorou, že prior mu povedal, aby odteraz konal, ako uzná za dobré.

Každý deň rozdával zvyšky z kláštornej kuchyne stovkám ľudí. A keď dochádzalo jedlo, modlil sa: "Nech ho Boh rozmnoží skrze svoje nekonečné milosrdenstvo!"Nikdy nemal nedostatok bez ohľadu na množstvo ľudí.artinova dobročinnosť sa týkala aj zvierat.

Pripomínal tým svätého Františka z Assisi. Upokojil rozzúreného psa tak, že mu povedal, "aby sa naučil byť dobrým, pretože násilníci skončia zle". Keď do nemocnice vtrhli myši, Martinove jemné príkazy - a prísľub každodenného jedla - ich vyhnali. Dokonca prehovoril psa, mačku a myš, aby žrali z tej istej misky! pre farbu svojej pokožky veru často pre ne trpel. Najprv od otca, ale aj od svojich dominikánskych bratov. Niektorí ho dokonca nazvali "mulatským psom". Ak urážali niekoho iného, Martin ho nepochybne bránil. Ak však urážali jeho, zvyčajne odpovedal: "Povedali ste len pravdu. Prosím, odpusťte tomuto úbohému hriešnikovi." Niekto by mohol povedať, že Martin mal nízku sebaúctu alebo bol príliš svätý, aby ho trápili urážky.Je však pravdepodobnejšie, že bol pripravený prijať akúkoľvek urážku, pretože bol naozaj presvedčený o svojej hriešnosti a absolútnej závislosti na Božom milosrdenstve. A každá takáto príležitosť mu dala ďalšiu možnosť, aby rástol v láske tak, že odpovedal dobrosrdečne a svojho osočovateľa zahrnul láskavosťou. Tento postoj viedol jedného brata k veľkému obráteniu - uvedomil si, že on je blázon, a nie Martin! Martin zomrel v roku 1639 v povesti svätosti, ktorá sa šírila po Lime a okolí

https://modlitba.sk/?p=9505

"Som dieťa poslušnosti", prehlásil svätý Vincent

Svätý František a poslušnosť

Svätý František vo svojom treťom napomenutí, ktoré sa venuje "dokonalej poslušnosti", hovorí takto: "Pán v evanjeliu vraví: ´Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom´(Lk 14, 33). ´Kto by si chcel svoj život zachrániť, stratí ho´(Mt 16, 25). Všetko, čo má, opúšťa a stráca svoj život ten človek, ktorý seba samého celkom vydá na poslušnosť do rúk predstaveného. A to je pravá poslušnosť, ak vie, že čokoľvek robí alebo hovorí, že to nie je proti vôli predstaveného, len keď to, čo robí, je taktiež dobré. A ak niekedy podriadený vidí niečo, čo by pre jeho dušu bolo lepšie a užitočnejšie než to, čo mu prikazuje predstavený, nech to, čo poznal, prinesie Pánovi dobrovoľne ako obetu a nech sa snaží starostlivo vykonať to, čo si praje predstavený; lebo to je pravá poslušnosť plná lásky, ktorá sa páči Bohu a blížnemu slúži na spásu.

Keď by však predstavený prikázal podriadenému niečo, čo je proti jeho svedomiu, nech od neho neodíde, i keď ho nemôže poslúchnuť. A i keď by si naňho preto (predstavený) zasadol, nech ho kvôli Bohu tým viac miluje. Lebo kto skôr znesie prenasledovanie, než by odišiel od svojich bratov, ten zostáva v pravej a dokonalej poslušnosti, pretože ´kladie svoj život za svojich priateľov´(Jn 15, 13).

Je mnoho rehoľníkov, ktorí pod zámienkou, že majú lepší názor než je to, čo im predstavený prikazuje, ´obzerajú sa späť´(Lk 9, 62) a vracajú sa k tomu, čo vlastnou vôľou odvrhli (Prís 26, 11). Tí sú ako vrahovia, pretože svojím zlým príkladom zahubia mnoho duší." Toľko svätý František Assiský o dokonalej poslušnosti. Či musíme poslúchať predstaveného vždy; či by sme slepou poslušnosťou neposlúchali skôr diabla, než Boha?

František hovorí jasne, že sú prípady, kedy podriadený nie je povinný poslúchnuť - a to vtedy, ak by predstavený prikazoval niečo, čo je "proti jeho svedomiu". Dokonalá poslušnosť nie je ľahká; aj to vyplýva z povedaného. Svätci však svojou poslušnosťou sledovali jediný cieľ: aby sa ňou pripodobnili Ježišovi Kristovi, ktorý bol Otcovi "poslušný až na smrť", a aby ňou premohli v sebe hlavný koreň každého hriechu - svojvoľnosť, ktorá človeka od prvého hriechu v raji až doteraz odvracia od Boha. Svätý František Assiský

Svätý Gerard

Svätý Gerard V roku 1754 bol krivo obvinený mladou ženou, ktorá na neho zviedla svoje otehotnenie. Napísala list sv. Alfonzovi, v ktorom obvinila Gerarda zo smilstva s dievčinou, členkou rodiny, u ktorej Gerard často nocoval počas cesty na misie. Keď si ho Alfonz predvolal, Gerard neodpovedal nič na obvinenie, ostal celý čas ticho. Preto mu musel zakladateľ Kongregácie udeliť trest: zákaz svätého prijímania a kontaktu s ľuďmi mimo komunity. Svätý Gerard sa ženu modlil, žena obžalobu odvolala, skutočný otec jej dieťaťa vážne ochorel a chcel sa priznať. Všetci sa čudovali, že Gerard sa nechal takto ohovárať. On odpovedal: "Bola to výborná príležitosť pre cestu k svätosti, napokon rehoľa vyžaduje trpezlivé znášanie poníženie." A pre seba dodal: "Ak nezvládnem sám seba, stratím Boha." https://catholica.cz/?id=5206Gerard veľmi miloval eucharistického Krista, ale chcel ostať poslušný, a preto predstaveného svojho kláštora požiadal o povolenie neminištrovať pri sv. omšiach, lebo sa bál, že by z tejto lásky vytrhol Eucharistiu z rúk kňaza a prijal. Bolelo ho to, ale utešoval sa slovami: "Stačí, že mám Pána Ježiša v srdci." Gerardova poslušnosť, pokora, ale najmä láska k Eucharistii sa prejavili aj v jeho reakcii na krivé obvinenie.